धर्म

छठी माई के बरतिया – Chhath Mayi Ke Baratiya – Chhath Geet

“छठी माई के बरतिया” के बोल अर्थात् लिरिक्स पढ़ें हिंदी में। खेसरी लाल यादव और खुशबू जैन की आवाज़ में सजे इस गीत के संगीतकार है राजेश और रजनीश।

हो ओ ओ ओ ..
हो ओ ओ ओ ..

आईल छठी के त्यौहार चहके लागल घर दुवार
माई के महिमा अपार लोगवा बोले जय जयकार
छठी माई के करब बरतिया भोरहरी में चार बजे
छठी माई के करब बरतिया भोरहरी में चार बजे
सईया लेके चलिहे माई के बहँगिया भोरहरी में चार बजे
सईया लेके चलिहे माई के बहँगिया भोरहरी में चार बजे

छठी माई के करब बरतिया भोरहरी में चार बजे
छठी माई के करब बरतिया भोरहरी में चार बजे
देवरु लेके चलिहे सिर पे दउरिया भोरहरी में चार बजे
देवरु लेके चलिहे सिर पे दउरिया भोरहरी में चार बजे

ऐ हो सखी तनी चुनरी लियावs चुनरी लाके माँ के ओढ़ावs
माँ के ओढ़ाके रूप सजावs जिनगी आपन सफल बनावs
ऐ हो सखी तनी चुनरी लियावs चुनरी लाके माँ के ओढ़ावs
माँ के ओढ़ाके रूप सजावs जिनगी आपन सफल बनावs

सुनs ऐ हमरी सजनिया तू घर के लक्ष्मीनिया नु हो
सुनs ऐ हमरी सजनिया तू घर के लक्ष्मीनिया नु हो
छठी मईया के बईठी चरनिया तs करी जा पूजनीया नु हो
छठी मईया के बईठी चरनिया तs करी जा पूजनीया नु हो

ऐ हो सखी तनी कलशा लेयावs कलशा गंगा जल से भरावs
कांच कसईली पान चढ़ावs आवs घी के दीप जरावs
ऐ हो सखी तनी कलशा लेयावs कलशा गंगा जल से भरावs
कांच कसईली पान चढ़ावs आवs घी के दीप जरावs

रची रची करबू आरतिया भोरहरी में चार बजे
रची रची करबू आरतिया भोरहरी में चार बजे
सासु संगे जाईब देवे अरघिया भोरहरी में चार बजे
सासु संगे जाईब देवे अरघिया भोरहरी में चार बजे

निम्बुआ नारंगी से भरल डलईया
निम्बुआ नारंगी से भरल डलईया
की अरघा चढ़ावे सुहागिन तिवईया
अरघा चढ़ावे सुहागिन तिवईया

उगिहे आदित मल होखीहें सहईया
उगिहे आदित मल होखीहें सहईया
की अरघा चढ़ावे सुहागिन तिवईया
अरघा चढ़ावे सुहागिन तिवईया

निम्बुआ नारंगी से भरल डलईया
की अरघा चढ़ावे सुहागिन तिवईया
अरघा चढ़ावे सुहागिन तिवईया
अरघा चढ़ावे सुहागिन तिवईया

विदेशों में जा बसे बहुत से देशवासियों की मांग है कि छठी माई के बरतिया गीत को देवनागरी हिंदी के अतिरिक्त अंग्रेजी / रोमन में भी प्रस्तुत करें ताकि वे भी इस गाने को पढ़ सकें व आनंद ले सकें। पढ़ें Chhath Geet रोमन में-

Read Chhath Mayi Ke Baratiya Lyrics

ho o o o ..
ho o o o ..

āīla chaṭhī ke tyauhāra cahake lāgala ghara duvāra
māī ke mahimā apāra logavā bole jaya jayakāra
chaṭhī māī ke karaba baratiyā bhoraharī meṃ cāra baje
chaṭhī māī ke karaba baratiyā bhoraharī meṃ cāra baje
saīyā leke calihe māī ke baha~giyā bhoraharī meṃ cāra baje
saīyā leke calihe māī ke baha~giyā bhoraharī meṃ cāra baje

chaṭhī māī ke karaba baratiyā bhoraharī meṃ cāra baje
chaṭhī māī ke karaba baratiyā bhoraharī meṃ cāra baje
devaru leke calihe sira pe dauriyā bhoraharī meṃ cāra baje
devaru leke calihe sira pe dauriyā bhoraharī meṃ cāra baje

ai ho sakhī tanī cunarī liyāvas cunarī lāke mā~ ke oḍha़āvas
mā~ ke oḍha़āke rūpa sajāvas jinagī āpana saphala banāvas
ai ho sakhī tanī cunarī liyāvas cunarī lāke mā~ ke oḍha़āvas
mā~ ke oḍha़āke rūpa sajāvas jinagī āpana saphala banāvas

sunas ai hamarī sajaniyā tū ghara ke lakṣmīniyā nu ho
sunas ai hamarī sajaniyā tū ghara ke lakṣmīniyā nu ho
chaṭhī maīyā ke baīṭhī caraniyā tas karī jā pūjanīyā nu ho
chaṭhī maīyā ke baīṭhī caraniyā tas karī jā pūjanīyā nu ho

ai ho sakhī tanī kalaśā leyāvas kalaśā gaṃgā jala se bharāvas
kāṃca kasaīlī pāna caḍha़āvas āvas ghī ke dīpa jarāvas
ai ho sakhī tanī kalaśā leyāvas kalaśā gaṃgā jala se bharāvas
kāṃca kasaīlī pāna caḍha़āvas āvas ghī ke dīpa jarāvas

racī racī karabū āratiyā bhoraharī meṃ cāra baje
racī racī karabū āratiyā bhoraharī meṃ cāra baje
sāsu saṃge jāība deve araghiyā bhoraharī meṃ cāra baje
sāsu saṃge jāība deve araghiyā bhoraharī meṃ cāra baje

nimbuā nāraṃgī se bharala ḍalaīyā
nimbuā nāraṃgī se bharala ḍalaīyā
kī araghā caḍha़āve suhāgina tivaīyā
araghā caḍha़āve suhāgina tivaīyā

ugihe ādita mala hokhīheṃ sahaīyā
ugihe ādita mala hokhīheṃ sahaīyā
kī araghā caḍha़āve suhāgina tivaīyā
araghā caḍha़āve suhāgina tivaīyā

nimbuā nāraṃgī se bharala ḍalaīyā
kī araghā caḍha़āve suhāgina tivaīyā
araghā caḍha़āve suhāgina tivaīyā
araghā caḍha़āve suhāgina tivaīyā

यह भी पढ़ें

सन्दीप शाह

सन्दीप शाह दिल्ली विश्वविद्यालय से स्नातक हैं। वे तकनीक के माध्यम से हिंदी के प्रचार-प्रसार को लेकर कार्यरत हैं। बचपन से ही जिज्ञासु प्रकृति के रहे सन्दीप तकनीक के नए आयामों को समझने और उनके व्यावहारिक उपयोग को लेकर सदैव उत्सुक रहते हैं। हिंदीपथ के साथ जुड़कर वे तकनीक के माध्यम से हिंदी की उत्तम सामग्री को लोगों तक पहुँचाने के काम में लगे हुए हैं। संदीप का मानना है कि नए माध्यम ही हमें अपनी विरासत के प्रसार में सहायता पहुँचा सकते हैं।

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

हिंदी पथ
error: यह सामग्री सुरक्षित है !!
Exit mobile version